Search in MEFANET content

Serological methods are basic diagnostic methods used to identify antibodies and antigens in patient sample. Up-to-date serological methods involve detection of unknown concentration of antigen or antibodies in patient sample using specific labelled antibodies. In immunodiagnostics, the most used serological methods are: immunofluorescence (IF), enzyme-linked immunosorbent assay (ELISA), radioimmunoassay (RIA) and immunoblotting (Western blotting). Immunofluorescence (IF) detects antigens or antibodies by fluorochrome-labelled antibodies under fluorescence microscope. In the immunodiagnostics the IF is applied to detect autoantibodies in the tissue or patient serum. ELISA detects antigens and antibodies using enzyme-labelled antibodies following evaluation by spectrophotometry. In the immunodiagnostics, ELISA is widely used in quantitative analysis of autoantibodies, antibodies to vaccination antigens, bacterial and viral antigens, cytokines, etc. Radioimmunoassay (RIA) is a quantitative and sensitive diagnostic method to detect antigens or antibodies by radioisotope-labelled antibodies. In the immunodiagnostics, the RIA is used to detect the level of IgE involved in allergic reactions. Immunoblotting is a qualitative method based on protein separation in gel following by their transfer from the gel to the membrane and protein detection by enzyme-labelled antibodies. ELISA and immunoblotting belongs to the serological methods used in the confirmation of HIV positivity.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: serological methods, antigen, antibodies, ELISA, RIA, Immunoblotting, serological methods, antigen, antibodies, ELISA, RIA, Immunoblotting | published on: 1. 10. 2013

Presentation provides basic facts on allergic reactions - mechanism, symptoms, allergens. Main accent is put on diagnostic possibilities, both laboratory and in vivo (skin tests). Basic information about anaphylaxis and its management is included as well.                                                                   

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: allergy, anaphylaxis | published on: 24. 5. 2013

Presentation provides basic information on the HLA-complex and transplantation immunology, with focus on kidney and haematopoetic stem cell transplantations. Most important HLA-typing methods are explained as well as other techniques used in donor-recipient pair selection.           

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: HLA-complex, transplantation immunology, HLA-typing | published on: 24. 5. 2013

Serological methods are basic diagnostic methods used to identify antibodies and antigens in patient sample (serum, plasma). Agglutination and precipitation belong to classical serological methods that are used in diagnosis of infectious diseases (antibodies screening), serotyping of microorganisms and human blood group typing. Agglutination is based on reaction of particular (insoluble) antigen with antibodies, whereas precipitation involves reaction of colloidal (soluble) antigen and antibodies. In the immunodiagnostics an agglutination method as Coombs test is used to determine anti Rh antibodies in pregnant women (diagnosis of hemolytic disease of newborn). Another agglutination method involves latex agglutination that is used to determine, i.e. rheumatoid factor (diagnosis of autoimmune diseases) and hemagglutination method that can be used in, i.e. antibodies screening against Treponema pallidum, the main cause of syphilis. Radial immunodiffusion assay belongs to the precipitation method. This quantitative assay is based on immunodiffusion of antigens and antibodies in the gel and can be used in level analysis of complement components (C3, C4), inflammation proteins (CRP) and immunoglobulins (IgG, IgM and IgA). Modern precipitation methods performed in fluid involve nephelometry and turbidimetry.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: agglutination, precipitation, serology | published on: 23. 5. 2013

Táto prednáška sa zaoberá cytokínmi adaptívnej imunity. Ich funkcia je vysvetlená ich účasťou v polarizácii imunitnej odpovede. Po stretnutí naivného T- pomocného lymfocytu (Th0; má zmiešaný cytokínový profil) v regionálnych lymfatických uzlinách dochádza k proliferácii a diferenciácii Th0 v smere Th1, Th2, Th3, Tr1, alebo Th17. Subpopulácií pomocných lymfocytov je viac, ale z didaktických dôvodov nie je potrebné ich širšie rozvádzať. Faktorov, ktoré ovplyvňujú smer diferenciácie je viac - je to charakter a množstvo antigénu, bunky prezentujúcej antigén, kostimulačných molekúl, transkripčných faktorov, miesta prieniku antigénu, celkového zdravotného stavu jedinca, pridružených chorôb, jeho nutričného stavu, ..... Dôležitú úlohu v procese polarizácie Th lymfocytov má charakter prevládajúcich cytokínov v danom mikroprostredí, v ktorom sa imunitná odpoveď rozvíja.V prípade prevahy IL-12 sa Th0 diferencujú smerom k Th1, pri prevahe IL-4 dochádza k diferenciácii smerom k Th2 a pri prevahe TGF-beta, IL-6 a IL-23 smerom k Th17. Prevaha IL-10 a IFN-alfa podporuje nasmerovanie k tvorbe Tr1 a Th3. V práci sú uvedené mechanizmy regulujúce polarizáciu imunitnej odpovede.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: adaptívna imunita, cytokíny, polarizácia, regulácia | published on: 21. 5. 2013

K cytokínom ovplyvňujúcim mechanizmy prirodzenej imunity patria cytokíny prozápalové (TNF-alfa, IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, IL-17, ..) a interferóny prvého typu. Podporujú rozvoj zápalu ako odpovede na poškodenie organizmu a majú a priori obranný charakter. Iba v prípade dlhodobej alebo nadmernej tvorby môžu byť príčinou rozvoja patologických stavov (ťažký zápal, sepsa, autoimunita, až zlyhanie životne dôležitých orgánov).

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: cytokíny, prirodzená imunita, zápal, cytokíny, prirodzená imunita, zápal | published on: 21. 5. 2013

Cytokíny predstavujú dorozumievaciu reč medzi bunkami imunitného systému ale aj inými bunkami. Ich reči rozumejú aj bunky nervového systému a endokrinného systému (majú receptory pre cytokíny), vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika, ktorú tieto systémy so svojimi pôsobkami ovplyvňujú. Cytokíny majú nízku molekulovú hmotnosť, pôsobia v pikogramových a nanogramových koncentráciách a svoju biologickú aktivitu uplatňujú prostredníctvom väzby na špecifický receptor. K cytokínom ovplyvňujúcim  prirodzenú imunitu patria prozápalové cytokíny a interferóny 1. typu. A priori majú cytokíny pozitívnu úlohu v imunitnej odpovedi, avšak dlhotrvajúca  alebo nadmerná tvorba cytokínov môže viesť k poškodeniu organizmu až smrti.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Cytokíny, charakteristika cytokínov | published on: 21. 5. 2013

A principal biological role of the immune system is an eradication of both external as well internal violators of integrity of the organism. External „enemies“ are represented mainly by germs; those of internal origin belong especially to potentially malignant cells that appear in our organisms as the results of a breakdown of their replication mechanisms.Under certain circumstances, however, the immune response can have deleterious effects, resulting in significant tissue damage or even death. This inappropriate immune response is termed hypersensitivity. Although the word hypersensitivity implies an increased response, the response is not always heightened but may, instead, be an inappropriate immune response to an antigen. Several forms of hypersensitive reaction can be distinguished, reflecting differences in the effector molecules generated in the course of the reaction. In immediate hypersensitive reactions different antibody isotypes induce different immune effector molecules. IgE antibodies, for example, induce mast cell degranulation with release of histamine and other biologically active molecules. IgG and IgM antibodies, on the other hand, induce hypersensitive reactions by activating complement. The effector molecules in these reactions are the membrane-attack complex and such complement split products as C3a, C4a and C5a. In delayed-type hypersensitivity reactions, the effector molecules are various cytokines secreted by T helper cells and macrophages. As it became clear that different immune mechanisms can give rise to hypersensitive reactions, P. G. H. Gell and R. R. A. Coombs proposed a classification scheme in which hypersensitive reactions are divided into four types, I, II, III, and IV, each involving distinct mechanisms; later type V was added. Antibodies mediate four types of hypersensitive reactions: IgE-mediated (type I), cytotoxic (type II), immune complex (type III), and stimulatory/inhibitory (type V) hypersensitivity, respectively. T cells initiate the last type of hypersensitivity (type IV) and clinical symptoms appear more days after exposure; it is therefore referred to as delayed-type hypersensitivity (DTH). However, a great deal of com¬plexity exists within each type of reactions that blurs the boundaries between them.  

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: hypersensitivity reactions, allergy, Rhesus isoimmunisation, transfusion reactions, Graves disease, myastenia gravis, pernicious anaemia | published on: 13. 5. 2013

Bezpečnosť občana a bezpečnosť komunity je garantovaná rezortom zdravotníctva prostredníctvom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah a kvalita sú za mimoriadnych udalostí podmienené obsiahlym súborom vedomostí, zručností a schopností zdravotného personálu všetkých úrovní (strategická manažérska – operačná – taktická), kvalitne a efektívne fungujúcou logistickou bázou, bezproblémovou výmenou aktuálnych a potrebných informácií v rámci informačného systému pre krízové riadenie v zdravotníctve a možnosťami bezpečnostného výskumu v oblasti populačných prístupov ku zdraviu za mimoriadnych udalostí.

LF UK v Bratislave | discipline: Health Care Sciences | keywords: Základné úlohy medicíny katastrof, Zbrane hromadného ničenia | published on: 6. 5. 2013

The principal role of the immune system is to protect the organism from principally two the most dangerous events potentially threatening our life, i.e. infection and malignancy. However, sometimes the immune system instead of reacting against foreign and aberrant self-antigens can attack self-molecules. This inappropriate response of the immune system against self-components is termed autoimmunity. There are 70 - 80 autoimmune disorders known till now and app. 5% of Caucasoid population suffers from them. Our understanding of autoimmunity has improved greatly during the last two decades, mainly because of the development of a variety of animal models of these diseases and the identification of genes that may predispose to autoimmunity. Nevertheless, the aetiology of most human autoimmune diseases remains still obscure. The term “autoimmunity” is often erroneously used for a disease in which immune reactions accompany tissue injury; they are “a by-product” of a release of self-antigens to circulation without causing any damage; moreover, these “autoimmune reactions” help to degrade them and to remove them from the body.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Autoimmunity, T cells, B cells, antibodies, genes, therapy, environment | published on: 9. 4. 2013

   Lymfocyty predstavujú veľmi heterogénnu populáciu buniek. Obyčajne si ich delíme na B- a T-lymfocyty a trochu zabúdame na ďalšie, dnes už veľmi dobre definované skupiny buniek – NK- a NKT-bunky.    NK-bunky sa diferencujú v kostnej dreni, ale časť môže vznikať aj v týmuse. Morfologicky sa NK-aktivita spája s bunkami, ktoré označujeme ako veľké granulárne lymfocyty - LGL (large granular lymphocytes). Sú to bunky s priemerom 10  - 12 µm, s veľkým obličkovým jadrom a bohatou cytoplazmou, v ktorej sa nachádzajú azurofilné granuly. V periférnej krvi je ich približne 5 až 10 % z celkového množstva lymfocytov. Dokážu zničiť celé spektrum nádorových a vírusom infikovaných buniek a svojou produkciou početných cytokínov sa zapájajú aj do regulácie imunitných procesov. NK-bunky pod vplyvom IL-2 sa diferencujú do agresívnejšej skupiny buniek, ktoré označujeme ako LAK (lymphokine activated killer cells); im sa podobajú TIL (tumour infiltrating lymphocytes). NKT-bunky predstavujú nezávislú populáciu buniek; dozrievajú v týmuse. Stoja niekde na polceste medzi NK-bunkami a alfa/beta T-lymfocytmi, pretože vlastnia súčasne antigénový receptor oboch. Najtypickejšou vlastnosťou NKT-buniek je, že po stimulácii dokážu veľmi rýchlo produkovať veľké množstvá cytokínov, čo naznačuje, že NKT-bunky sa podieľajú na modulácii imunitnej odpovede. Majú aj výraznú lytickú aktivitu, podobne ako CTL a NK-bunky a môžu sa tak spolu s nimi zúčastňovať na obrane proti nádorom. Rozpoznávajú baktérie, ktoré vo svojej stene nemajú lipopolysacharid, čo naznačuje na ich špecializovanú účasť v antimikrobiálnej imunite. V krvi dospelého jedinca sa ich počet pohybuje na úrovni 0,1 % z T-lymfocytovej populácie. Je tu značná interindividuálna variabilita – od 0,01 % až po 1 %, pričom u žien je ich viac. Na imunitných reakciách sa napokon zúčastňujú aj K-bunky (killer cells). Morfologicky nepredstavujú samostatnú populáciu a tento pojem znamená skôr funkčné označenie buniek, ktoré sa zúčastňujú na ADCC-reakcii (antibody-dependent cell-mediated cytolysi = – bunkami sprostredkovaná cytotoxicita závislá od protilátky). Patria sem bunky, ktoré vlastnia receptor pre protilátky, t. j. neutrofily, eozinofily, makrofágy a predovšetkým NK-bunky. Po nadviazaní sa na protilátku, ktorá už predtým reagovala s antigénmi na terčovej bunke, sa K-bunky aktivujú a uvoľňujú cytotoxické molekuly, ktoré terčovú bunku usmrcujú.  

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Bunky NK, NKT, LAK, TIL, MAIT, lymfocyty | published on: 9. 4. 2013

T-lymfocyty predstavujú heterogénnu populáciu a na základe rozdielneho antigénového receptora (TCR), ich delíme na dve základné populácie, s alfa/beta- (~ 95 %) a gama/delta-receptorom (~ 5 %). Alfa/beta T-lymfocyty sa ďalej delia na tri základné populácie - pomocné (TH), cytotoxické (Tc alebo CTL) a prirodzene regulačné (nTreg). Pomocné T-lymfocyty sú tiež heterogénne a delíme ich na 5 subpopulácií: Th1, Th2,Th9, Th 17 a Th22. Každý biologický systém zahŕňa v sebe nielen efektorové, ale aj kontrolné mechanizmy, ktoré udržujú homeostázu organizmu. Najdôležitejšími imunitnými mechanizmami sú tie, ktoré sprostredkúvajú regulačné T-lymfocyty, ktoré delíme na prirodzené (nTreg) a indukované (iTreg). Kým nTreg bránia rozvoju autoagresívnych procesov (autoimunitných a alergických), tak iTreg-lymfocyty zabezpečujú priebeh imunitných reakcií vo fyziologických hraniciach. T-lymfocyty po svojej aktivácii sa nielen diferencujú na efektorové bunky, ale aj na pamäťové (Tm), ktoré prežívajú v organizme mnoho rokov, niektoré aj celoživotne a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď. Aj pamäťové T-lymfocyty sú heterogénne. V súčasnosti dobre poznáme iba ich dve subpopulácie –Tcm (T central memory cells) a Tem (T effector memory cells). Gama/delta T-lymfocyty predstavujú samostatnú, nezávislú skupinu T-lymfocytov. Majú fenotyp CD3+CD4-CD8- . Zaujímavá je ich distribúcia, menšia časť je v periférnej krvi (u človeka 0,2 - 20,0 %), slezine a v lymfatických uzlinách, kým druhá, väčšia, časť sa nachádza v tkanivách, najmä medzi epitelovými bunkami epidermy a epitelovými bunkami gastrointestinálneho či reprodukčného traktu; označujeme ich preto aj ako intraepidermové, resp. intraepitelové (IEL).

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: T-lymfocyty, subpopulácie, HLA-molekuly, CD1-molekuly | published on: 28. 3. 2013

Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Prezentácia antigénov, HLA, CD1, MR1, superantigén | published on: 27. 3. 2013

Scientometria poskytuje základnú charakteristiku o indikátoroch na hodnotenie kvality časopisov, na hodnotenie vedeckej výkonnosti jednotlivca, časopisu a inštitúcie.                                                                                                                                                                 

LF UK v Bratislave | discipline: Medical Informatics and Information Science | keywords: Scientometria, Impact Faktor | published on: 6. 3. 2013

Sclerosis multiplex je autoimunitná choroba, pri ktorej dochádza k deštrukcii myelínových obalov v mozgu, periférny nervový systém ostáva neporušený. Príčinu choroby nepoznáme. Predpokladá sa interakcia faktorov vonkajšieho prostredia s genetickou predispozíciou k chorobe. Zo spúšťacích faktorov sa obviňujú vírusy. Patologicko-anatomický v akútnej fáze pozorujeme tvorbu demyelínových plakov a akumuláciu zápalových buniek v okolí malých cievok v bielej hmote mozgu, obzvlášť v oblasti optického nervu, periventrikulových oblastí, mozgového kmeňa miechy. Staršie ložiská o veľkosti od 1 mm až po niekoľko cm tento zápalových infiltrát nemajú, myelín a oligodendrocyty nahrádza mikroglia. Výsledkom zbavenia nervových vláken svojich obalov spôsobuje poruchu prenosu vzruchu. Imunopatologický proces sa začína aktiváciou autoreaktívnych T-lymfocytov na periférii, TH1 a najmä TH17-subpopulácie, ktoré následne prestupujú do mozgu, kde rôznymi mechanizmami deštruujú myelín. Súčasne sa aktivujú aj B-lymfocyty, čo sa prejaví intracerebrálnou syntézou IgG, ktoré sú typicky oligoklonové. Liečba SM je komplexná, k dispozícii sú viaceré imunoterapeutiká.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: sclerosis multiplex, Devicov syndróm, Th1 a Th17 lymfocyty, cytoklíny, imunotrerapia | published on: 6. 11. 2012

Primárne nádory spojovky sú relatívne vzácne. Ich rozvoj má nielen kozmetické súvislosti, ale v prípade zhubnej povahy ohrozujú zrak a často i život postihnutého. Nomenklatúra nádorov spojoviek nie je jednotná a hranica medzi benígnymi a malígnymi nie je ostrá.                              

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: malígne nádory spojovky, benígne nádory spojovky, nemelanocytárne nádory spojovky, melanocytárne nádory spojovky, melanóm | published on: 31. 10. 2012

Správna činnosť zrakového orgánu pomáhala už pračlovekovi lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam života. Dobré videnie bolo preto odpradávna považované za mimoriadne dôležitú vlastnosť človeka (tzv. „orlie oči“). Avšak možnosť napraviť nedostatky a získať potrebnú kvalitu ostrosti zraku človek objavil až v podstatne neskoršom období. Až v druhej polovici 13. stor. vynašiel okuliare františkánsky mních, angličan Roger Bacon (1214 – 1294). Okuliare ľudia dlhé stáročia kupovali len na základe subjektívnej skúšky. Až na prelome 19. a 20. stor. sa okuliare začali zhotovovať už na odbornom základe. Súčasne sa vyvinula aj technika diagnostiky chýb lámavosti (refrakcie) oka. Vpráci rozoberáme základné chyby lámavého systému oka - refrakčné chyby a uvádzame prístup ku korekcii lámavých (refrakčných) chýb oka

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: myopia, hypermetropia, astigmatizmus, anizometropia, okuliare, kontaktné šošovky, vnútroočné šošovky | published on: 29. 10. 2012

Predpokladom emetropie je dokonalosť a vyváženosť lámavého systému oka. Poruchy lámavosti (refrakcie) - ametropie -  sú stavy, kedy paralelné lúče nie sú koncentrované tak, aby obraz bol vytvorený presne na sietnici. U emetropického oka musí byť zachovaný správny pomer medzi lámavým systémom a dĺžkou oka. U očí ametropických je tento pomer porušený, obraz vzniká za alebo pred sietnicou. Ak lámavý systém nie je rotačne súmerný, nevzniká jednoduché ohnisko a vzniká astigmatizmus.  

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: ametropia, emetropia, myopia, hypermetropia, astigmatizmus, anizometropia, anizeikonia, aberácia, presbyopia, akomodácia | published on: 17. 10. 2012

 Glaukómová choroba je chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu , vrstvy nervových vlákien sietnice a zorného poľa . Ochorenie vedie k strate gangliových buniek a ich axónov, čo spôsobuje progresívnu stratu periférneho videnia a často vedie k slepote. Najdôležitejším rizikovým faktorom je vyšší vnútroočný tlak. Pri diagnostike ochorenia je potrebné sa zamerať predovšetkým na vyšetrenie vnútroočného tlaku, zrakového nervu a zorného poľa. Glaukómové ochorenie môžeme rozdeliť na kongenitálne formy, primárne a sekundárne formy s otvoreným alebo zatvoreným uhlom.

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: glaukóm, klinické vyšetrenie, rizikové faktory, rozdelenie | published on: 15. 10. 2012

Centrálna ostrosť zraku (COZ) Lámavý (refrakčný) systém oka má za úlohu prenášať obrazy predmetov na sietnicu nášho oka. Rovnobežne prebiehajúce svetelné lúče odrážané z predmetov okolo nás majú byť lámané tak, aby obraz dopadol priamo na miesto najostrejšieho videnia. Na potrebné sústredenie lúčov svetela majú hlavný význam guľové lámavé (refrakčné) plochy rohovky a šošovky. Na celkovej sile lámavosti (refrakcie) sa podieľajú v menšej miere aj iné faktory, ako index lomu prostredia a vzdialenosti medzi jednotlivými plochami lámavého systému oka. Vyšetrenie zrakovej ostrosti - zisťovanie kvality zrakového výkonu a porovnanie s fyziologickou normou je veľmi dôležité hodnotenie.  

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: centrálna ostrosť zraku, optotypy, refraktometer | published on: 15. 10. 2012

Základné poznatky o morfológii zrakového orgánu: 1) anatómia pomocných orgánov oka - mihalnice, slzná žľaza, odvodné slzné cesty a slzný film, spojovka, okohybné svaly 2) anatómia očnej gule - obaly (3 vrstvy) očnej gule a anatomické štruktúry, ktoré vypĺňajú očnú guľu - šošovka, sklovec 3) charakteristika zrakového nervu a priebeh zrakovej dráhy 4) postup pri pitve očnej gule, výukový model oka

LF UK v Bratislave | discipline: Ophthalmology and Optometry | keywords: anatómia oka, očnica, spojovka, okohybné svaly, očná guľa, šošovka, sklovec, sietnica, dúhovka, vráskovec, cievovka, zrakový nerv | published on: 24. 9. 2012

Konferencia MEFANET 2012    6. konferencia lekárskych fakúlt ČR a SR s medzinárodnou účasťou na tému e-learning a zdravotnická informatika vo výučbe lekárskych odborov Brno, 27.-28. november 2012, Hotel International                                                      

LF UK v Bratislave | discipline: Other | keywords: Konferencia, MEFANET 2012 | published on: 24. 7. 2012

On-line verzie zborníkov prednášok a poohliadnutie sa za konferenciami MEFANET nájdete na konferenčnom webe: MEFANET, kde okrem iného nájdete galérie fotografií, videí z jednotlivých konferenčných dní.                                                                          

LF UK v Bratislave | discipline: Other | keywords: Konferencia, MEFANET, Zborník | published on: 22. 1. 2012

Nové čísla e-bulletinu MEFANETin.                                                                                       

LF UK v Bratislave | discipline: Other | keywords: MEFANETin, e-bulletin | published on: 22. 6. 2012

Evidence Based Medicine (EBM) – prezentácia obsahuje základné princípy EBM, hierarchickú kategorizáciu dôkazov, informačné zdroje EBM a praktickú ukážku vyhľadávania „dôkazov“ v databáze PubMed.                        

LF UK v Bratislave | discipline: Medical Informatics and Information Science | keywords: Evidence Based Medicine (EBM), PubMed | published on: 29. 5. 2012

A success of pregnancy depends on a proper implantation and induction of immune tolerance. The immune system secures it by various mechanisms – special cells, cytokines, HLA molecules, peripheral tolerance take part in. The immune system of the newborn has also its own specifics as it matures relatively long time till it reaches the same protective ability as characteristic for adults.

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Blastocyst, NK cells, HLA molecules, tolerance, immune system of newborns | published on: 9. 5. 2012

The lecture deals with primary and secondary immunodefeciencies. It gives an overview on general clinical manifestations and their divisions according to the type of the immune functions defects. Must of the lecture devotes to AIDS.     

LF UK v Bratislave | discipline: Immunology, Allergology | keywords: Immunodeficiencies, AIDS, HIV infections, Epidemiology, HAART | published on: 3. 5. 2012

The lecture „Structure of Matter From Biophysical Point of View“ is aimed to give a brief introduction to some applications of physics at microscopic level in medicine. It explains the fundamental problem of science, gives an overview of important stages in structure analysis, explains different structure and forms of matter, physical interactions, general properties and characteristics of matter, Heisenberg uncertainty principle, basic properties of elementary particles, the principle and usefulness of Schrödinger equation.

LF UK v Bratislave | discipline: Biophysics | keywords: physics in medicine, structure analysis, forms of matter, physical interactions, Heisenberg uncertainty principle, elementary particles, Schrödinger equation | published on: 27. 4. 2012

Prednáška „Štruktúra hmoty z biofyzikálneho hľadiska“ podáva stručný úvod k niektorým aplikáciám fyziky na mikroskopickej úrovni v medicíne. Vysvetľuje základný problém vedy, podáva stručný prehľad dôležitých epoch štrukturálnej analýzy, vysvetľuje rôznu štruktúru a formy hmoty, fyzikálne interakcie, všeobecné vlastnosti a charakteristiky hmoty, Heisenbergov princíp neurčitosti, základné vlastnosti elementárnych častíc, princíp a užitočnosť Schrödingerovej rovnice.

LF UK v Bratislave | discipline: Biophysics | keywords: fyzika v medicíne, štrukturálna analýza, formy hmoty, fyzikálneinterakcie, Heisenbergov princíp neurčitosti, elementárne častice, Schrödingerova rovnica | published on: 27. 4. 2012

The lecture „Dosimetry - Measurement of Ionising Radiation“ is aimed to explain the term dosimetry and the basic quantities characterising the radiation from the aspect of their biological effects that allow to measure and to quantify them. Terms as dose, absorbed dose, absorbed dose rate, integral dose, equivalent dose, effective dose, kerma, kerma rate, exposure, exposure rate and connected formulas and physical units are explained.

LF UK v Bratislave | discipline: Biophysics | keywords: dosimetry, dose, absorbed dose, absorbed dose rate, integral dose, equivalent dose, effective dose, kerma | published on: 16. 4. 2012