Vyhledávání obsahu v síti MEFANET

Prezentácia - klinický seminár V práci sa rozoberá anatómia a základné ochorenia rohovky, možnosti liečby a operačné postupy,  napríklad aj pri refrakčných operáciách. Steny očnej gule tvoria 3 vrstvy.  Vonkajšia vrstva (tunica fibrosa bulbi) - vonkajší väzivový obal očnej gule -  tvorí ju očné bielko (skléra) a rohovka, pozostávajúce z tuhého, kolagénového väziva. Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014 

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: Ochorenia rohovky | publikováno: 31. 3. 2014

Prvý deň  stáže z oftalmológie na Klinike oftalmológie LFUK si zopakujú študenti anatómiu oka a prakticky majú možnosť vykonať pitvu prasacieho oka, ktoré je fixované vo formole. V priloženom texte uvádzame postup. Priložené video dokumentuje postup pri pitve oka; na praktických cvičeniach používame na demonštráciu prasacie oči fixované vo formole. Fotodokumentácia objasňuje štruktúru a charakter šošovky. Podporené grantom KEGA 008UK-4/2014

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: očná guľa, šošovka, rohovka, bielko, sklovec, sietnica, dúhovka, cievovka, ciliárne teleso, zrakový nerv | publikováno: 24. 3. 2014

Prednáška o prevencii v ambulancii všeobecného lekára.                                                                      

LF UK v Bratislave | disciplína: Všeobecné praktické lékařství | klíčová slova: Prevencia, ambulancia | publikováno: 11. 12. 2013

7. konferencia lekárskych fakúlt ČR a SR s medzinárodnou účasťou na tému e-learning a zdravotnícka informatika vo výučbe lekárskych odborov.                26.-27. november 2013, Hotel International, Brno                                                      

LF UK v Bratislave | disciplína: Ostatní | klíčová slova: konferencia, Mefanet 2013 | publikováno: 25. 11. 2013

Here you can find some basic things, which should be done with average patient before surgery. It has 5 basic steps - lowering the risk of the surgery, appropriate diagnosis, preparation of the operation field, psychological preparation and informed consent. There are some links to other pages as well.

LF UK v Bratislave | disciplína: Chirurgie, traumatologie, ortopedie | klíčová slova: preparation, surgery | publikováno: 28. 10. 2013

In this presentation you can find some basic sentences and expressions, which you should know, when you will be going to take the history of the patient and examine him. It should help you in the time, when you are starting your clinical practise, where the communication with the patient in slovak language is very important. Later there will be situations, where you will need to speak with the patient by your own withou having somebody for translation.

LF UK v Bratislave | disciplína: Chirurgie, traumatologie, ortopedie | klíčová slova: Communication | publikováno: 23. 10. 2013

The lecture deals with active electric biosignals originating from the electric activity of the skeletal muscles, brain, stomach, and eyes, and with possibilities of their registration and analysis. Suitable to all study branches.

LF UK v Bratislave | disciplína: Biofyzika | klíčová slova: Biosignals | publikováno: 10. 10. 2013

Prednáška sa zaoberá aktívnymi elektrickými biosignálmi vznikajúcimi elektrickou činnosťou kostrového svalstva, mozgu, žalúdka a očí a možnosťami ich registrácie a analýzy. Vhodné pre všetky študijné odbory.

LF UK v Bratislave | disciplína: Biofyzika | klíčová slova: Biosignál | publikováno: 10. 10. 2013

The aim of this lecture is to familiarize students with the sample characteristics that are most commonly used in the evaluation of medical experiments and occur in medical scientific and professional literature. Suitable to all study programmes and to all classes.

LF UK v Bratislave | disciplína: Biofyzika | klíčová slova: Sample Characteristics | publikováno: 3. 10. 2013

Cieľom tejto prednášky je oboznámiť študentov s výberovými charakteristikami, ktoré sa najčastejšie používajú pri hodnotení medicínskych experimentov a vyskytujú sa v medicínskej vedeckej a odbornej literatúre. Vhodné pre všetky študijné odbory a všetky ročníky.

LF UK v Bratislave | disciplína: Biofyzika | klíčová slova: Výberové charakteristiky | publikováno: 3. 10. 2013

Serological methods are basic diagnostic methods used to identify antibodies and antigens in patient sample. Up-to-date serological methods involve detection of unknown concentration of antigen or antibodies in patient sample using specific labelled antibodies. In immunodiagnostics, the most used serological methods are: immunofluorescence (IF), enzyme-linked immunosorbent assay (ELISA), radioimmunoassay (RIA) and immunoblotting (Western blotting). Immunofluorescence (IF) detects antigens or antibodies by fluorochrome-labelled antibodies under fluorescence microscope. In the immunodiagnostics the IF is applied to detect autoantibodies in the tissue or patient serum. ELISA detects antigens and antibodies using enzyme-labelled antibodies following evaluation by spectrophotometry. In the immunodiagnostics, ELISA is widely used in quantitative analysis of autoantibodies, antibodies to vaccination antigens, bacterial and viral antigens, cytokines, etc. Radioimmunoassay (RIA) is a quantitative and sensitive diagnostic method to detect antigens or antibodies by radioisotope-labelled antibodies. In the immunodiagnostics, the RIA is used to detect the level of IgE involved in allergic reactions. Immunoblotting is a qualitative method based on protein separation in gel following by their transfer from the gel to the membrane and protein detection by enzyme-labelled antibodies. ELISA and immunoblotting belongs to the serological methods used in the confirmation of HIV positivity.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: serological methods, antigen, antibodies, ELISA, RIA, Immunoblotting, serological methods, antigen, antibodies, ELISA, RIA, Immunoblotting | publikováno: 1. 10. 2013

Presentation provides basic facts on allergic reactions - mechanism, symptoms, allergens. Main accent is put on diagnostic possibilities, both laboratory and in vivo (skin tests). Basic information about anaphylaxis and its management is included as well.                                                                   

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: allergy, anaphylaxis | publikováno: 24. 5. 2013

Presentation provides basic information on the HLA-complex and transplantation immunology, with focus on kidney and haematopoetic stem cell transplantations. Most important HLA-typing methods are explained as well as other techniques used in donor-recipient pair selection.           

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: HLA-complex, transplantation immunology, HLA-typing | publikováno: 24. 5. 2013

Serological methods are basic diagnostic methods used to identify antibodies and antigens in patient sample (serum, plasma). Agglutination and precipitation belong to classical serological methods that are used in diagnosis of infectious diseases (antibodies screening), serotyping of microorganisms and human blood group typing. Agglutination is based on reaction of particular (insoluble) antigen with antibodies, whereas precipitation involves reaction of colloidal (soluble) antigen and antibodies. In the immunodiagnostics an agglutination method as Coombs test is used to determine anti Rh antibodies in pregnant women (diagnosis of hemolytic disease of newborn). Another agglutination method involves latex agglutination that is used to determine, i.e. rheumatoid factor (diagnosis of autoimmune diseases) and hemagglutination method that can be used in, i.e. antibodies screening against Treponema pallidum, the main cause of syphilis. Radial immunodiffusion assay belongs to the precipitation method. This quantitative assay is based on immunodiffusion of antigens and antibodies in the gel and can be used in level analysis of complement components (C3, C4), inflammation proteins (CRP) and immunoglobulins (IgG, IgM and IgA). Modern precipitation methods performed in fluid involve nephelometry and turbidimetry.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: agglutination, precipitation, serology | publikováno: 23. 5. 2013

Táto prednáška sa zaoberá cytokínmi adaptívnej imunity. Ich funkcia je vysvetlená ich účasťou v polarizácii imunitnej odpovede. Po stretnutí naivného T- pomocného lymfocytu (Th0; má zmiešaný cytokínový profil) v regionálnych lymfatických uzlinách dochádza k proliferácii a diferenciácii Th0 v smere Th1, Th2, Th3, Tr1, alebo Th17. Subpopulácií pomocných lymfocytov je viac, ale z didaktických dôvodov nie je potrebné ich širšie rozvádzať. Faktorov, ktoré ovplyvňujú smer diferenciácie je viac - je to charakter a množstvo antigénu, bunky prezentujúcej antigén, kostimulačných molekúl, transkripčných faktorov, miesta prieniku antigénu, celkového zdravotného stavu jedinca, pridružených chorôb, jeho nutričného stavu, ..... Dôležitú úlohu v procese polarizácie Th lymfocytov má charakter prevládajúcich cytokínov v danom mikroprostredí, v ktorom sa imunitná odpoveď rozvíja.V prípade prevahy IL-12 sa Th0 diferencujú smerom k Th1, pri prevahe IL-4 dochádza k diferenciácii smerom k Th2 a pri prevahe TGF-beta, IL-6 a IL-23 smerom k Th17. Prevaha IL-10 a IFN-alfa podporuje nasmerovanie k tvorbe Tr1 a Th3. V práci sú uvedené mechanizmy regulujúce polarizáciu imunitnej odpovede.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: adaptívna imunita, cytokíny, polarizácia, regulácia | publikováno: 21. 5. 2013

K cytokínom ovplyvňujúcim mechanizmy prirodzenej imunity patria cytokíny prozápalové (TNF-alfa, IL-1, IL-6, IL-8, IL-12, IL-17, ..) a interferóny prvého typu. Podporujú rozvoj zápalu ako odpovede na poškodenie organizmu a majú a priori obranný charakter. Iba v prípade dlhodobej alebo nadmernej tvorby môžu byť príčinou rozvoja patologických stavov (ťažký zápal, sepsa, autoimunita, až zlyhanie životne dôležitých orgánov).

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: cytokíny, prirodzená imunita, zápal, cytokíny, prirodzená imunita, zápal | publikováno: 21. 5. 2013

Cytokíny predstavujú dorozumievaciu reč medzi bunkami imunitného systému ale aj inými bunkami. Ich reči rozumejú aj bunky nervového systému a endokrinného systému (majú receptory pre cytokíny), vďaka čomu imunitný systém s nervovým a endokrinným systémom tvoria jeden veľký superinformačný systém a nad tým všetkým stojí psychika, ktorú tieto systémy so svojimi pôsobkami ovplyvňujú. Cytokíny majú nízku molekulovú hmotnosť, pôsobia v pikogramových a nanogramových koncentráciách a svoju biologickú aktivitu uplatňujú prostredníctvom väzby na špecifický receptor. K cytokínom ovplyvňujúcim  prirodzenú imunitu patria prozápalové cytokíny a interferóny 1. typu. A priori majú cytokíny pozitívnu úlohu v imunitnej odpovedi, avšak dlhotrvajúca  alebo nadmerná tvorba cytokínov môže viesť k poškodeniu organizmu až smrti.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: Cytokíny, charakteristika cytokínov | publikováno: 21. 5. 2013

A principal biological role of the immune system is an eradication of both external as well internal violators of integrity of the organism. External „enemies“ are represented mainly by germs; those of internal origin belong especially to potentially malignant cells that appear in our organisms as the results of a breakdown of their replication mechanisms.Under certain circumstances, however, the immune response can have deleterious effects, resulting in significant tissue damage or even death. This inappropriate immune response is termed hypersensitivity. Although the word hypersensitivity implies an increased response, the response is not always heightened but may, instead, be an inappropriate immune response to an antigen. Several forms of hypersensitive reaction can be distinguished, reflecting differences in the effector molecules generated in the course of the reaction. In immediate hypersensitive reactions different antibody isotypes induce different immune effector molecules. IgE antibodies, for example, induce mast cell degranulation with release of histamine and other biologically active molecules. IgG and IgM antibodies, on the other hand, induce hypersensitive reactions by activating complement. The effector molecules in these reactions are the membrane-attack complex and such complement split products as C3a, C4a and C5a. In delayed-type hypersensitivity reactions, the effector molecules are various cytokines secreted by T helper cells and macrophages. As it became clear that different immune mechanisms can give rise to hypersensitive reactions, P. G. H. Gell and R. R. A. Coombs proposed a classification scheme in which hypersensitive reactions are divided into four types, I, II, III, and IV, each involving distinct mechanisms; later type V was added. Antibodies mediate four types of hypersensitive reactions: IgE-mediated (type I), cytotoxic (type II), immune complex (type III), and stimulatory/inhibitory (type V) hypersensitivity, respectively. T cells initiate the last type of hypersensitivity (type IV) and clinical symptoms appear more days after exposure; it is therefore referred to as delayed-type hypersensitivity (DTH). However, a great deal of com¬plexity exists within each type of reactions that blurs the boundaries between them.  

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: hypersensitivity reactions, allergy, Rhesus isoimmunisation, transfusion reactions, Graves disease, myastenia gravis, pernicious anaemia | publikováno: 13. 5. 2013

Bezpečnosť občana a bezpečnosť komunity je garantovaná rezortom zdravotníctva prostredníctvom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ktorej rozsah a kvalita sú za mimoriadnych udalostí podmienené obsiahlym súborom vedomostí, zručností a schopností zdravotného personálu všetkých úrovní (strategická manažérska – operačná – taktická), kvalitne a efektívne fungujúcou logistickou bázou, bezproblémovou výmenou aktuálnych a potrebných informácií v rámci informačného systému pre krízové riadenie v zdravotníctve a možnosťami bezpečnostného výskumu v oblasti populačných prístupov ku zdraviu za mimoriadnych udalostí.

LF UK v Bratislave | disciplína: Nelékařské zdravotnické vědy | klíčová slova: Základné úlohy medicíny katastrof, Zbrane hromadného ničenia | publikováno: 6. 5. 2013

The principal role of the immune system is to protect the organism from principally two the most dangerous events potentially threatening our life, i.e. infection and malignancy. However, sometimes the immune system instead of reacting against foreign and aberrant self-antigens can attack self-molecules. This inappropriate response of the immune system against self-components is termed autoimmunity. There are 70 - 80 autoimmune disorders known till now and app. 5% of Caucasoid population suffers from them. Our understanding of autoimmunity has improved greatly during the last two decades, mainly because of the development of a variety of animal models of these diseases and the identification of genes that may predispose to autoimmunity. Nevertheless, the aetiology of most human autoimmune diseases remains still obscure. The term “autoimmunity” is often erroneously used for a disease in which immune reactions accompany tissue injury; they are “a by-product” of a release of self-antigens to circulation without causing any damage; moreover, these “autoimmune reactions” help to degrade them and to remove them from the body.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: Autoimmunity, T cells, B cells, antibodies, genes, therapy, environment | publikováno: 9. 4. 2013

   Lymfocyty predstavujú veľmi heterogénnu populáciu buniek. Obyčajne si ich delíme na B- a T-lymfocyty a trochu zabúdame na ďalšie, dnes už veľmi dobre definované skupiny buniek – NK- a NKT-bunky.    NK-bunky sa diferencujú v kostnej dreni, ale časť môže vznikať aj v týmuse. Morfologicky sa NK-aktivita spája s bunkami, ktoré označujeme ako veľké granulárne lymfocyty - LGL (large granular lymphocytes). Sú to bunky s priemerom 10  - 12 µm, s veľkým obličkovým jadrom a bohatou cytoplazmou, v ktorej sa nachádzajú azurofilné granuly. V periférnej krvi je ich približne 5 až 10 % z celkového množstva lymfocytov. Dokážu zničiť celé spektrum nádorových a vírusom infikovaných buniek a svojou produkciou početných cytokínov sa zapájajú aj do regulácie imunitných procesov. NK-bunky pod vplyvom IL-2 sa diferencujú do agresívnejšej skupiny buniek, ktoré označujeme ako LAK (lymphokine activated killer cells); im sa podobajú TIL (tumour infiltrating lymphocytes). NKT-bunky predstavujú nezávislú populáciu buniek; dozrievajú v týmuse. Stoja niekde na polceste medzi NK-bunkami a alfa/beta T-lymfocytmi, pretože vlastnia súčasne antigénový receptor oboch. Najtypickejšou vlastnosťou NKT-buniek je, že po stimulácii dokážu veľmi rýchlo produkovať veľké množstvá cytokínov, čo naznačuje, že NKT-bunky sa podieľajú na modulácii imunitnej odpovede. Majú aj výraznú lytickú aktivitu, podobne ako CTL a NK-bunky a môžu sa tak spolu s nimi zúčastňovať na obrane proti nádorom. Rozpoznávajú baktérie, ktoré vo svojej stene nemajú lipopolysacharid, čo naznačuje na ich špecializovanú účasť v antimikrobiálnej imunite. V krvi dospelého jedinca sa ich počet pohybuje na úrovni 0,1 % z T-lymfocytovej populácie. Je tu značná interindividuálna variabilita – od 0,01 % až po 1 %, pričom u žien je ich viac. Na imunitných reakciách sa napokon zúčastňujú aj K-bunky (killer cells). Morfologicky nepredstavujú samostatnú populáciu a tento pojem znamená skôr funkčné označenie buniek, ktoré sa zúčastňujú na ADCC-reakcii (antibody-dependent cell-mediated cytolysi = – bunkami sprostredkovaná cytotoxicita závislá od protilátky). Patria sem bunky, ktoré vlastnia receptor pre protilátky, t. j. neutrofily, eozinofily, makrofágy a predovšetkým NK-bunky. Po nadviazaní sa na protilátku, ktorá už predtým reagovala s antigénmi na terčovej bunke, sa K-bunky aktivujú a uvoľňujú cytotoxické molekuly, ktoré terčovú bunku usmrcujú.  

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: Bunky NK, NKT, LAK, TIL, MAIT, lymfocyty | publikováno: 9. 4. 2013

T-lymfocyty predstavujú heterogénnu populáciu a na základe rozdielneho antigénového receptora (TCR), ich delíme na dve základné populácie, s alfa/beta- (~ 95 %) a gama/delta-receptorom (~ 5 %). Alfa/beta T-lymfocyty sa ďalej delia na tri základné populácie - pomocné (TH), cytotoxické (Tc alebo CTL) a prirodzene regulačné (nTreg). Pomocné T-lymfocyty sú tiež heterogénne a delíme ich na 5 subpopulácií: Th1, Th2,Th9, Th 17 a Th22. Každý biologický systém zahŕňa v sebe nielen efektorové, ale aj kontrolné mechanizmy, ktoré udržujú homeostázu organizmu. Najdôležitejšími imunitnými mechanizmami sú tie, ktoré sprostredkúvajú regulačné T-lymfocyty, ktoré delíme na prirodzené (nTreg) a indukované (iTreg). Kým nTreg bránia rozvoju autoagresívnych procesov (autoimunitných a alergických), tak iTreg-lymfocyty zabezpečujú priebeh imunitných reakcií vo fyziologických hraniciach. T-lymfocyty po svojej aktivácii sa nielen diferencujú na efektorové bunky, ale aj na pamäťové (Tm), ktoré prežívajú v organizme mnoho rokov, niektoré aj celoživotne a po opakovanom stretnutí sa s antigénom zabezpečujú promptnú a intenzívnejšiu imunitnú odpoveď. Aj pamäťové T-lymfocyty sú heterogénne. V súčasnosti dobre poznáme iba ich dve subpopulácie –Tcm (T central memory cells) a Tem (T effector memory cells). Gama/delta T-lymfocyty predstavujú samostatnú, nezávislú skupinu T-lymfocytov. Majú fenotyp CD3+CD4-CD8- . Zaujímavá je ich distribúcia, menšia časť je v periférnej krvi (u človeka 0,2 - 20,0 %), slezine a v lymfatických uzlinách, kým druhá, väčšia, časť sa nachádza v tkanivách, najmä medzi epitelovými bunkami epidermy a epitelovými bunkami gastrointestinálneho či reprodukčného traktu; označujeme ich preto aj ako intraepidermové, resp. intraepitelové (IEL).

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: T-lymfocyty, subpopulácie, HLA-molekuly, CD1-molekuly | publikováno: 28. 3. 2013

Špecifická imunitná odpoveď začína po vstupe cudzorodých antigénov do organizmu alebo po objavení sa autoantigénov pri poruche imunitnej tolerancie. Charakter imunitnej odpovede (IO), ktorý vyvolajú (protilátkový alebo bunkový) závisí od ich biochemickej štruktúry. Niektoré na to, aby imunitnú odpoveď vyvolali, sa musia najprv opracovať v tzv. bunkách prezentujúcich antigén, nadviazať na prezentačné molekuly a až takto ich T-lymfocyty dokážu rozpoznať, následne sa aktivovať a sprostredkúvať svoje špecifické efektorové funkcie. Patria sem predovšetkým proteíny, glykolipidy a niektoré metabolity, ktoré vznikajú pri biosyntéze vitamínov. Antigény proteínového charakteru spracúvajú bunky prezentujúce antigén (APC) a prezentačnými molekulami sú HLA-molekuly prvej triedy (endogénna dráha prezentácie) alebo druhej triedy (exogénna dráha prezentácie). Pre glykolipidy sú prezentačné molekuly CD1-antigény a pre metabolity vitamínov MR-1 molekuly. Poly (oligo) sacharidové antigény T-lymfocyty nestimulujú, tieto aktivujú iba B-lymfocyty a to priamo, bez predchádzajúceho spracovania v APC. Napokon existuje skupina antigénov, ktoré označujeme ako superantigény, ktoré sa vyznačujú tým, že sa súčasne viažu na HLA-molekuly buniek prezentujúcich antigén aj antigénový receptor T-lymfocytov, čím aktivujú oba typy buniek. Spôsobí to masívnu syntézu prozápalových cytokínov y vývoj klinických príznakov ako pri septickom šoku.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: Prezentácia antigénov, HLA, CD1, MR1, superantigén | publikováno: 27. 3. 2013

Scientometria poskytuje základnú charakteristiku o indikátoroch na hodnotenie kvality časopisov, na hodnotenie vedeckej výkonnosti jednotlivca, časopisu a inštitúcie.                                                                                                                                                                 

LF UK v Bratislave | disciplína: Lékařská informatika a informační věda | klíčová slova: Scientometria, Impact Faktor | publikováno: 6. 3. 2013

Sclerosis multiplex je autoimunitná choroba, pri ktorej dochádza k deštrukcii myelínových obalov v mozgu, periférny nervový systém ostáva neporušený. Príčinu choroby nepoznáme. Predpokladá sa interakcia faktorov vonkajšieho prostredia s genetickou predispozíciou k chorobe. Zo spúšťacích faktorov sa obviňujú vírusy. Patologicko-anatomický v akútnej fáze pozorujeme tvorbu demyelínových plakov a akumuláciu zápalových buniek v okolí malých cievok v bielej hmote mozgu, obzvlášť v oblasti optického nervu, periventrikulových oblastí, mozgového kmeňa miechy. Staršie ložiská o veľkosti od 1 mm až po niekoľko cm tento zápalových infiltrát nemajú, myelín a oligodendrocyty nahrádza mikroglia. Výsledkom zbavenia nervových vláken svojich obalov spôsobuje poruchu prenosu vzruchu. Imunopatologický proces sa začína aktiváciou autoreaktívnych T-lymfocytov na periférii, TH1 a najmä TH17-subpopulácie, ktoré následne prestupujú do mozgu, kde rôznymi mechanizmami deštruujú myelín. Súčasne sa aktivujú aj B-lymfocyty, čo sa prejaví intracerebrálnou syntézou IgG, ktoré sú typicky oligoklonové. Liečba SM je komplexná, k dispozícii sú viaceré imunoterapeutiká.

LF UK v Bratislave | disciplína: Imunologie, alergologie | klíčová slova: sclerosis multiplex, Devicov syndróm, Th1 a Th17 lymfocyty, cytoklíny, imunotrerapia | publikováno: 6. 11. 2012

Primárne nádory spojovky sú relatívne vzácne. Ich rozvoj má nielen kozmetické súvislosti, ale v prípade zhubnej povahy ohrozujú zrak a často i život postihnutého. Nomenklatúra nádorov spojoviek nie je jednotná a hranica medzi benígnymi a malígnymi nie je ostrá.                              

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: malígne nádory spojovky, benígne nádory spojovky, nemelanocytárne nádory spojovky, melanocytárne nádory spojovky, melanóm | publikováno: 31. 10. 2012

Správna činnosť zrakového orgánu pomáhala už pračlovekovi lepšie sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam života. Dobré videnie bolo preto odpradávna považované za mimoriadne dôležitú vlastnosť človeka (tzv. „orlie oči“). Avšak možnosť napraviť nedostatky a získať potrebnú kvalitu ostrosti zraku človek objavil až v podstatne neskoršom období. Až v druhej polovici 13. stor. vynašiel okuliare františkánsky mních, angličan Roger Bacon (1214 – 1294). Okuliare ľudia dlhé stáročia kupovali len na základe subjektívnej skúšky. Až na prelome 19. a 20. stor. sa okuliare začali zhotovovať už na odbornom základe. Súčasne sa vyvinula aj technika diagnostiky chýb lámavosti (refrakcie) oka. Vpráci rozoberáme základné chyby lámavého systému oka - refrakčné chyby a uvádzame prístup ku korekcii lámavých (refrakčných) chýb oka

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: myopia, hypermetropia, astigmatizmus, anizometropia, okuliare, kontaktné šošovky, vnútroočné šošovky | publikováno: 29. 10. 2012

Predpokladom emetropie je dokonalosť a vyváženosť lámavého systému oka. Poruchy lámavosti (refrakcie) - ametropie -  sú stavy, kedy paralelné lúče nie sú koncentrované tak, aby obraz bol vytvorený presne na sietnici. U emetropického oka musí byť zachovaný správny pomer medzi lámavým systémom a dĺžkou oka. U očí ametropických je tento pomer porušený, obraz vzniká za alebo pred sietnicou. Ak lámavý systém nie je rotačne súmerný, nevzniká jednoduché ohnisko a vzniká astigmatizmus.  

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: ametropia, emetropia, myopia, hypermetropia, astigmatizmus, anizometropia, anizeikonia, aberácia, presbyopia, akomodácia | publikováno: 17. 10. 2012

 Glaukómová choroba je chronická progresívna neuropatia so zmenami terča zrakového nervu , vrstvy nervových vlákien sietnice a zorného poľa . Ochorenie vedie k strate gangliových buniek a ich axónov, čo spôsobuje progresívnu stratu periférneho videnia a často vedie k slepote. Najdôležitejším rizikovým faktorom je vyšší vnútroočný tlak. Pri diagnostike ochorenia je potrebné sa zamerať predovšetkým na vyšetrenie vnútroočného tlaku, zrakového nervu a zorného poľa. Glaukómové ochorenie môžeme rozdeliť na kongenitálne formy, primárne a sekundárne formy s otvoreným alebo zatvoreným uhlom.

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: glaukóm, klinické vyšetrenie, rizikové faktory, rozdelenie | publikováno: 15. 10. 2012

Centrálna ostrosť zraku (COZ) Lámavý (refrakčný) systém oka má za úlohu prenášať obrazy predmetov na sietnicu nášho oka. Rovnobežne prebiehajúce svetelné lúče odrážané z predmetov okolo nás majú byť lámané tak, aby obraz dopadol priamo na miesto najostrejšieho videnia. Na potrebné sústredenie lúčov svetela majú hlavný význam guľové lámavé (refrakčné) plochy rohovky a šošovky. Na celkovej sile lámavosti (refrakcie) sa podieľajú v menšej miere aj iné faktory, ako index lomu prostredia a vzdialenosti medzi jednotlivými plochami lámavého systému oka. Vyšetrenie zrakovej ostrosti - zisťovanie kvality zrakového výkonu a porovnanie s fyziologickou normou je veľmi dôležité hodnotenie.  

LF UK v Bratislave | disciplína: Oftalmologie, optometrie | klíčová slova: centrálna ostrosť zraku, optotypy, refraktometer | publikováno: 15. 10. 2012